Hovorí sa, že študentské časy sú vraj tie najkrajšie. Tí, čo však vypúšťajú tieto slová z úst už často študentmi dávno nie sú. Samotní reálni vysokoškoláci to možno až tak krásne ružovo nevnímajú. Nejde len o to, že naozaj do tej školy musia chodiť, musia písať seminárky na témy, ktorým často vôbec nerozumejú (a to aj po úspešnom odovzdaní seminárnej práce), učiť sa na skúšky, ktoré im strpčujú buď zimné prázdniny, alebo sa rozbiehajúce leto, ale ide aj o to, že väčšina študentov nemá práve najplnšie peňaženky.

Jasné, študentské zľavy ešte, vďakabohu, existujú a preplnené, zväčša staré, vlaky sú pre študentov tiež vždy ochotne k dispozícii. Výhody sú zjavné, ale aj tak nie vždy postačujúce. Život študenta je totiž sčasti aj tom, že po škole si mladý ašpirant na titul rád zájde niekam na nejaký ten osviežujúci nápoj (alko či nealko, to necháme na vás), posedí si s kamarátmi, dá si kávu, ktorá ho udržiava v bdelom stave na prednáškach a možno občas aj niečo zje. To všetko však stojí peniaze a na pivo sa zatiaľ ISIC zľava nevzťahuje. Bohužiaľ. Ako to teda riešiť, keď rodičia nemajú pochopenie pre študentské radovánky? Napríklad aj takou brigádou popri škole.

Nájsť si brigádu nemusí byť až taký veľký problém, ako by sa mohlo zdať. Áno, všetci dobre vieme, aká je situácia na slovenskom trhu práce, ale pre študentov je pracovných ponúk ešte zatiaľ celkom dosť. Len treba hľadať. Hľadať nielen ponuky na internete, alebo priamo v rôznych kaviarňach či obchodoch, ale treba hľadať aj miesto v študentskom harmonograme. Rozvrhy mnohých študentov nie sú vždy práve najústretovejšie, čo sa nejakého voľného času týka. Ak však študent naozaj chce, je ochotný obetovať pár hodín ohovárania pedagógov so spolužiakmi a namiesto toho si radšej trocha privyrobiť, je to predsa len možné. Len treba prestať s hľadaním výhovoriek a radšej sa naplno pustiť do pátrania po brigádach. A nakoniec to vôbec nemusí byť také ťažké, ako sa o tom kričí zo všetkých strán.